Má navštevovanie Ekoworkshopu zmysel? A poznáte Drienovec?
Už od malička milujem prírodu a veľmi dlho som hľadala spôsoby, ako sa vzdelávať v oblasti jej ochrany, no tiež pre ňu aj niečo reálne urobiť.
Preto som sa veľmi potešila, keď som vďaka mojej účasti na Ekoolympiáde mohla spoznať organizáciu Planet Lover.
Pamätám sa, ako som si s malou dušičkou išla vyhľadať ich stránku a sociálne siete dúfajúc, že robia aj nejaké aktivity pre stredoškolákov. Dovtedy som sa k ničomu podobnému nedostala, takže som bola príjemne prekvapená, keď som zistila, že vzdelávajú mladých ľudí prostredníctvom Ekoworkshopu.
Samozrejme som sa vtedy rozhodla, že sa naň prihlásim hneď, ako to bude možné. Trpezlivo som si počkala do Septembra, zatiaľčo som s úžasom sledovala všetky aktivity a príspevky, ktoré Planet Lover pridával na sociálne siete.
Na začiatku školského roka som sa už konečne mohla prihlásiť. Paradoxne som zmeškala hneď prvú hodinu, no naša koordinátorka Saška si na mňa ochotne vyhradila čas na ďalšej a všetko mi rada vysvetlila.
Už od prvého momentu som sa cítila na hodine veľmi dobre a komfortne… Všetci sú tam extrémne milí, snaživí a rovnako zapálení pre lepšiu budúcnosť, ako ja.
Hneď prvú hodinu som sa dozvedela obrovské množstvo zaujímavých informácii a dostala som aj pár tipov na zlepšenie. Čo ma prekvapilo (a dodnes ma vie prekvapiť) sú občasné „reality checks“. To sú momenty, keď sa dozvieme, že nejaká vec, ktorú sme doteraz automaticky vnímali ako veľkého „strašiaka“, môže byť v skutočnosti úplne inak, alebo naopak pre nás každodenná vec môže mať zas dopad, aký si ani nevieme predstaviť.
Okrem teoretických poznatkov získavame aj praktické zručnosti. Pre získanie certifikátu o absolvovaní Ekoworkshopu sa musíme okrem iného žúčastniť aj nejakej spoločnej aktivity. Jednou z takýchto aktivít bol aj náš výlet do Drienovca.
Drienovec je malá dedinka ležiaca v blízkosti Košíc. V jarnom a jesennom období, počas vtáčej migrácie, sa tu stretávajú odborníci z oblasti ornitológie a na pár mesiacov tu v neďalekej mokradi vznikná ornitologický stacionár. Je to niečo ako výskumná stanica, kde sa do nárazových sietí chytajú vtáčiky, aby sa mohla pozorovať ich migračná trasa.
Vďaka poznaniu migračných trás vtáctva vieme my, ľudia, zabezpečiť, aby sme nejak nezasahovali do ich migrácie a čo najmenej vtáčiky ohrozovali na ich ceste.
Výskum začína tým, že sa daný vtáčik zachytí do siete. Prítomný ornitológ ho z nej musí čo najskôr dostať a následne je mu nasadený identifikačný krúžok s príslušným kódom, ktorý patrí len jemu. Ornitológ môže vtáčika tiež zvážiť, alebo skontrolovať, či sa u neho nevyskytuje nejaká choroba. Všetky potrebné informácie si zapíše a neskôr sa nahodia do systému. Vďaka tomu sa vedia zistiť aj veci ako veľkosť populácie, výskyt chorôb, priemerný vek atď.
Ak sa daný vták chytí na nejakom inom stacionári v inom štáte, príslušní ornitológovia kontaktujú tých slovenských a vďaka tomuto vieme popísať migračné trasy istých druhov.
Počas nášho dňa v Drienovskom stacionári sme videli mnoho druhov vtáctva. Najväčšiu radosť sme mali asi z rybárika, no samozrejme aj hodne ďalších nás očarilo.
Celú exkurziu sme absolvovali s výborným výkladom pána docenta Martina Hromadu, ktorý je tiež profesorom na Prešovskej univerzite. Okrem Drienovca nám ukázal aj ďalšie nádhery Slovenského Krasu, ako napríklad Hájske vodopády alebo Zádielsku dolinu. Zatiaľčo sme nasávali všetky tie nádhery naokolo, na každom kroku sa na nás hrnuli nové poznatky, ktoré nám Pán Docent rozprával. Všetko bolo ale podané tak zaujímavo, že keď som sa vrátila domov, mala som pocit, že za dva dni som sa naučila viac, než za niekoľko mesiacov v škole.
Som neskutočne vďačná za tento výlet a teším sa na ďalšie veci, ktoré na mňa ešte vďaka Ekoworkshopu čakajú.
Ekoworkshop určite odporúčam všetkým, ktorí chcú rásť a vzdelávať sa v tejto oblasti. Občas je to možno kúsok výstup z komfortnej zóny, no práve vďaka tomu sa zlepšujeme a získavame nové skúsenosti a poznatky o našej krásnej planéte.
Volám sa Julka a mám 18 rokov. Pochádzam z Dolnej Trnávky, no momentálne trávim najviac času v Banskej Štiavnici, kde aj študujem. Milujem prírodu, zvieratká a hudbu. Vo voľnom čase rada hrávam na gitare alebo chodím na dlhé prechádzky s mojimi psíkmi.