Tichá dolina - skrytý raj medzi horami

Ako výhru v 2. ročníku Ekoworkshopu nás Saša zobrala do Tichej, Kôprovej a Hlinenej doliny spolu s Erikom Balážom, slovenským ekológom, aktivistom, autorom kníh o ochrane prírody a bývalým politikom, pre ktorého je celý Tatranský národný park ako druhý domov. Bežne je do týchto miest všetkým ľuďom, okrem správcov parku, vstup
prísne zakázaný, keďže patria pod najvyšší stupeň ochrany, ale my sme dostali zvláštne povolenie od TANAPu.

Našu takmer 20-kilometrovú túru sme začali v Podbanskom. Najprv sme prešli na druhú stranu rieky Belá, kde sme dostali krátku prednášku o význame tejto výnimočnej, človekom takmer nedotknutej, rieky. Napríklad sme sa dozvedeli, že v nej žije pošvatka, ktorá je ešte spoľahlivejším indikátorom čistej vody ako rak riečny. Potom sme pokračovali do Kôprovej doliny a odtiaľ cez kopce do unikátnych limbových lesov, ktoré tu rastú bez akéhokoľvek zásahu človeka. Neoficiálnym cieľom našej výpravy bolo uvidieť medveďa, čo sa nám bohužiaľ nepošťastilo, ale Erik nám vysvetlil, že sa na tomto území nachádzajú vo veľmi hojnom počte, keď tu majú čo jesť – najmä oriešky z limbových šišiek a cukor na vrcholcoch jarabín – ale v čase našej expedície už zišli do nižších oblastí. Počas celej cesty sme však zo všetkých strán počuli ručanie jeleňov v ruji, nechýbal tu samozrejme ani spev rôznych druhov vtákov a dokonca sme videli aj ďatľa, o ktorom nám Erik prezradil, že podľa jeho lebky bola vytvorená cyklistická helma. Nakoniec sme cez Tichú dolinu zišli naspäť k Podbanskému.

Počas celého dňa sme tu mali možnosť vidieť skutočnú divokú slovenskú prírodu a lesy tak, ako by mali vyzerať – rôzne druhy stromov rôzneho veku, ktoré rastú náhodne, pod nimi kríky, zelený porast, huby a mŕtve stromy, ktoré sú pre lesný ekosystém veľmi dôležité, keďže predstavujú úkryt a potravu pre živočíchov (ak chceme skutočne pomôcť našej prírode, tak je lepšie zabiť jeden strom ako postaviť kŕmidlo pre vtáky). Okrem toho sme sa dozvedeli množstvo nových, zaujímavých a užitočných informácii a čo je ešte lepšie a dôležitejšie – boli nám vysvetľované a ukazované hneď aj v praxi na skutočných príkladoch. O to viac si vážim a som vďačná Saši za túto výnimočnú príležitosť.

Facebook
LinkedIn

Petronela Marčeková (18 rokov) – som študentkou štvrtého ročníka
ruského bilingválneho gymnázia, vo voľnom čase najmä čítam, prekladám
a recenzujem knihy, ale rada si rozširujem obzory aj pomocou rôznych
školských súťaží. Jednou z nich bola aj Ekoolympiáda, ktorá ma
priviedla k Ekoworkshopu a celkovo do sveta ekológie. Odvtedy postupne
zavádzam rôzne zmeny do našej domácnosti, aby sme čo najviac šetrili
obmedzené zdroje našej planéty a snažím sa inšpirovať a vzdelávať aj
moje okolie.